piata kapitola
„Čo spravíme,chalani?“ spýtal sa Fred a sadal si na posteĺ.
„Je oveľa prefíkanejšie ako sme si mysleli!“ príkro povedal Lee. „Ale mi ju dostaneme.Veď sme najväčší výtržnici na škole, no nie? No ale iba pokiaľ by sa do nej Fred nezamiloval.“ Pomaly povedal George a upriamil pohľad na svoje dvojča.
„Nebuď trápny.“ Odfrkol si Fred lenže malý červíček v žalúdku sa zavlnil. „Je to absorudné. Veď Hermiona je mi ako sestra.“ Pokračoval aby presvedčil skôr samého seba ako kamarátov,ktorí na neho obozretne hladeli.
„Nepozerajte sa tak na mňa! Idem spať.“ Odfkol a zatiahol závesy s takou silou až ich odtrhol. Chvíľu na nich pozeral a rozmýšľal že ich tak nechá, no napokon si povzdychol a švihnutím prútika ich dal na miesto. Otočil sa na bok a zavrel oći. Okamžite sa mu vybavila Smejúca sa Hermiona. Čo to sním dopekla je? Lee s Gerogom si vymenili sprisahanecké pohľady.
Bola tma. Hermiona sedela pri jazere a rozmýšľala.
Rozmýšľala nad sebou, nad skúškami no najmä nad Fredom. Už dlhší čas zaspáva s jeho tvárou pred očami. Myslí na neho a želá si aby sa jej dotýkal. Nevedela čo sa to deje. Vlastne vedela ale to jej pripadalo absorudné. Nemohla sa do neho zamilovať. Proste nemohla! V podstate s ním vyrastala. Každé jedno leto trávila s ním a s ostatnými Weasleyovcami v Brlohu. Jej city k Fredovi budu čisto bratské. No bola naivná. Ćo si to nahovára? Veľmi dobre vedela že Freda miluje. Zbytočne to popierala. Hermiona si povzdychla a zložila hlavu medzi ruky.
„Dobré ráno Gin.“ Hermiona s úsmevom zasadla vedľa Ginny na raňajkách.
„Čo sa stalo?“ nechápavo na ňu hľadela Ginny.
„Čo by malo? Mykla Hermiona plecami a vzala si džem.
„Žiariš.“
„Dobre, som sa vyspala. To je celé.“ Lenže Hermiona vedela že to nebude spánkom. Rozhodla sa že Freda touto hrou získa. Už to nebola pomsta. Ginny na ňu hľadela akoby bola nejaký vzácny okrídlený jedinec s tromi pármi očí.
„No čo je?! Dáš si džem, je úžasný!“
Zatiaľ čo si Hermiona pochutnávala na raňajkách, Fred ju z druhej strany siene uprene pozoroval. Neodlepil od nej oči ani keď si natieral lievanec.
„Hej, kamoš! Spíš alebo čo?!“ Fred chcel Leemu vynadať zato že ho odpútal od Hermiony ale ihneď ta zamietol pretože sa nemohol prezradiť.
„Som samé ucho.“
„Vážne? Tak ćo som hovoril pred chvíľou?!“ George pohoršene gánil na svoje dvojča.
„Ehm, aké je dnes krásne poćasie?“
„Že by sme mali zájst do Rokvoli, minuli sa nám rachejtle. Kamoś! Ty ju miluješ!“ oboril sa Lee na Freda a hodil rukou ku Hermione.
„Nie, nie. To nie!“
„Nerob sa sprostým! V kuse na ňu pozeráš, v noci vykrikuješ zo sna jej meno. Keď je v jednej miestosti s tebou, úplne sčervenieš a začneš si upravovať košeľu!“ Toto robil? Do pekla, mal si to vśimnúť.
„Nie,nie. Toto je absorudné. Odchádzam!“ Fred sa postavil a rozčulený vybehol zo siene. Vážne ju miluje? Je pravda že sa mu o nej stále sníva. Čo keď je to pravda? Čo po tom? A čo tá ich hra? Fred to mal úplne domotané v hlave. Ani netuśil aký bordeľ mu v nich mohlo narobiť jedno kučeravé dievča.
