Poviedky HP

    Bolo už neskoro,dosť neskoro. Hermiona prechádzala po tmavej chodbe a smerovala do klubovne. Stále jej v hlave behali slová profesorky Soulorovej. Čo sa jej stalo? O čom nechcela hovoriť? A prečo sa jej snažila pomôcť? Nezdalo sa jej to. Niečo tu nesedelo. Hermiona v mrákotách prešla okolo veľkého gobelínu keď zaćula za sebou kroky. Náhliva sa k nej nahnevaná ryšavka. "A teraz mi to pekne, všetko vysvetlíš!" prskala Ginny ako nahnevaná mačka a stiahla ju za sebou za gobelín.

"Spala si s  mojím bratom,Hermiona?"

"Nie! Ginny,hádam si nemyslíś že by som s ním spala! A kebyže aj náhodou áno asi by si o tom vedela!" obhajovala sa Hermiona.

Ginny na ňu zlostne gánila keď sa zrazu spokojne usmiala.

"Vedela som to. Vedela som, že si Fred všetko vymyslel. Ale prečo mu to dovoľuješ robit? Takto ťa ponižovať? "

Hermiona sa diabolsky usmiala.

"Popravde, mám nápad. Vlastne nie tak celkom nápad. Ten sa ešte len musí zrodiť ale viem že budem hrať tú jeho hru spolu  sním a potom ho donútim aby sa mi ospravedlnil a vśetkým povedal, źe je to jeden hnusný,podlý darebák!"

"Takúto ťa nepoznám,Hermiona, ale páči sa mi to." zasmiala sa Ginny no zrazu zvážnela.

"Čo keď sa do neho zamiluješ?"

"Prosím ťa. Veď je to Fred." odfrkla si Hermiona, lenže niekde hlboko v nej sa mihol červík pochybností. Čo ak sa to stane naozaj?

"Nechci mi povedať,že sa ti nepáći. Každá jedna žerie jeho strapaté vlasy a šibalský úsmev."

"Nie. Nie! Nepáći sa mi. Ginny nepozeraj tak na mňa! Dobre! Dobre! vyhrala si. Páči sa mi ako vyzerá ale to je vśetko!" Hermiona odvrátila hlavu od Ginninho skúmavého pohľadu,ktorý dokázal človeku vyvŕtať dieru až do duše. Ginny sa spokojne usmiala a mľaskla jazykom.

"Fajn. Trebalo by vymyslieť nový plán."

   Dni ubiehali a spor medzi Hemrionou a Fredom sa vyostroval.Hermiona spolu so svojím novým komplicom,Ginny, vymyslela perfektný plán a mal sa realizovať dnes večer v preplnenej klubovni.

"Ginny! Nezvládnem to!"

"Nebuď hlúpa. Každá žena to zvládne." odfrkla si Ginny a  sotila ju do klubovne. Hermiona sa z hlboka nadýchla a pohľadom vyhľadala skupinku Freda,Georga a Leeho ktorí o niečom zaujato diskutovali. Fred sa mračil a krútil hlavou. Čo asi riešili? No to môže byť Hermiona teraz jedno.Mala svoju úlohu, ktorú musí splniť.

 "Čau Fred!" povedala nahlas aby na seba upriamila pozornosť celej klubovni.Keď prechádzala k miestu kde sedel vytvorilo sa celkom slušné obecenstvo.Fred n aňu zmätene hľadel.

Podišla až k nemu  a oslnivo sa usmiala. Zdvihla nohu a prehodila ju cez Fredovu. Sadla mu n akolená  a pohladila ho po líci. Fredovi skoro vypadli oćo z jamôk. George zalapal po dychu a Lee pevnejšie zovrel operadlo kresla.

"Kedy ma opäť obšťastníš nočnou návštevou, miláčik?" koketne sa usmiala a nahla sa k nemu bližšie.

"Čo.. Ćo to robíš Hermiona?" Fred habkal slová a zrejme vôbec netušil čo má robiť.

"Rozhodla som sa že už nebudem skrívať našu lásku. Zbytoćne, aj tak o nej už každý vie." po týchto slovách sa nahla a spojila jeho a jej ústa. Keď sa dotkla fredových mäkkých pier akoby v nej vybuchol ohňostroj. Celá sa rozochvela a bozk prehĺbiva. Fred si ju privinul k sebe a pevne ju chytil okolo pása. Keď sa chcela odtiahnuť,nedovolil jej to. Akoby zamrzol čas.V klubovni sa nepohol ani vlások každý zadržiaval dych a keď sa Hemriona a Fred konečne od seba odtrhli vypukol piskot a rev. Hermiona sa postavila  a utiekla preč. Ginny ju čakala celá nedočkavá.

"No?!"

"Podarilo sa to. Ale. Ale páćilo sa mi to." zahabene sa priznala Hermiona. Ginny sa tajomne usmiala.

"Hermiona, keď to bude takto pokračovať zaľúbiš sa do neho. Keď už nie si teraz.

Hermiona oduševnene krútila hlavou, lenže červík pochybností opäť ožil.

Čo ak..?